Duchovná obnova v trapistickom kláštore Nový Dvůr
Keď som z nášho spolku Človek a viera dostala pozvanie zúčastniť sa modlitbového víkendu v trapistickom kláštore Nový Dvůr, mala som už na ten víkend naplánovaný program. V tom čase sa konala zábava, ktorá sa pravidelne každý rok organizuje v našej petržalskej farnosti a ja som ju mala fotografovať. No príležitosť vidieť život trapistických mníchov a možnosť zúčastniť sa duchovnej obnovy s vedúcimi nášho spoločenstva fotografov boli veľmi lákavé. Netrvalo dlho a ja som sa rozhodla zmeniť plány a ponuku prijať. Všetko, čím ma v priebehu tých dní Boh obdaroval ma presviedča, že som sa rozhodla správne. Táto Božia štedrosť napĺňa moje srdce vďačnosťou. A ďakujem aj mojim priateľom fotografom za krásne spoločenstvo.
Počas spoločne strávených chvíľ sa mi podarilo urobiť zopár záberov. Určite som mohla zdokumentovať náš pobyt aj viac, ale z niekoľkých dôvodom som tak neurobila.
Sčasti preto, že išlo o duchovnú obnovu a ja som vnímala, že potrebujem vyjsť z kolobehu svojich povinností a využiť ten čas pre Boha a pre seba.
Mala som tiež informácie, že si mnísi neprajú, aby hostia fotografovali a zverejňovali fotky ich života, preto som fotografovala "opatrne", z úcty a rešpektu k nim, k tomu tajomstvu, ktoré tam nájdete. Trapisti vám totiž umožnia nahliadnuť do ich života, môžete sa zúčastňovať na modlitbách, zdiaľky vidieť prísny spôsob ich života, no zároveň zostáva zahalený tajomstvom. A sú tajomstvá, ktoré majú zostať skryté...Pretože ich zverejnením, prázdnym odhalením stratíte niečo veľmi vzácne, pretože sú veci, sú skutočnosti, ktoré majú patriť len vám, ako vravieval sv. Filip Neri - "secretum meum mihi". A tak som neodfotografovala tú nádhernú nočnú oblohu plnú žiarivých hviezd, pri pohľade na ktorú som takmer nedýchala. Neodfotila som ich kostol ani kláštor, ani jeho obyvateľov, ani asketický spôsob ich života v tichu a samote, ich spoločné modlitby a krásny spev, ktorý sa rozliehal po celom kostole, pretože sú veci, ktorých sa musíte vidieť na vlastné oči, musíte ich zažiť, aby sa dotkli vášho srdca, a ten dotyk sa premení na tajomstvo, ktoré patrí len vám...
Sú miesta, kde máte pocit, že tam Boh prebýva zvláštnym spôsobom, a pre mňa je Nový Dvůr jedným z takýchto miest.
No zároveň som si uvedomila, že to nie je záležitosťou geografického miesta, či vytvoríme domov, kde prebýva Boh, kde je tak "viditeľne" prítomný. Všade tam, kde postavíme do stredu Eucharistiu, kde Boha dáme na prvé miesto, kde sa budeme usilovať každú minútu žiť v Božej prítomnosti, tak ako to robia trapistickí mnísi, aj my môžeme vytvoriť takúto "oázu pokoja", domov, a tým domovom môže byť moje srdce, moja rodina, moje spoločenstvo, prostredie, v ktorom žijem...
Zuzka
